Daňová povinnosť vzniká prvým dňom mesiaca, v ktorom boli splnené podmienky v zmysle § 2 ods. 1 zákona o dani z motorových vozidiel (ďalej len „ZDMV“). To znamená, že vozidlo je evidované v Slovenskej republike a používa sa na podnikanie v zdaňovacom období. Ak daňová povinnosť vznikne v iný ako v prvý deň mesiaci tak netreba riešiť oznamovaciu povinnosť voči daňovému úradu v zmysle ZDMV , lebo žiadna neexistuje.

V súvislosti s výkonom podnikateľskej činnosti vo väzbe na prvé použitie vozidla (jedna z kategórií vozidiel L.M,N,O) sa daňová povinnosť daňovníka začína podaním daňového priznania. Tu môžu nastať nasledujúce situácie pri vyplňovaní DP ohľadom vzniku daňovej povinnosti:

Príklad

Podnikateľ kúpil dňa 20.3.2017 ojazdené auto, ktorého prvá evidencia bola 5.3.2011. Auto ma zdvihový objem 1360 cm³. Podnikateľ je ako držiteľ vozidla zapísaný v doklade. Ako správne vyčísliť daňovú povinnosť k dani z motorových vozidiel?

Postup

Ako prvé je treba si uvedomiť, aká je historicky vôbec prvá evidencia vozidla. Tu dochádza v praxi k pochybeniu keď podnikateľ k výpočtu použije  namiesto dátumu prvej historickej evidencie vozidla použije dátum kúpi vozidla.Pri zdvihovom objeme 1360 cm³ je ročná sadzba dane 115 Eur. Podľa platné znenia zákona č. 361/2014 Z.z. o dani z motorových vozidiel sa ročná sadzba dane zníži o :

• 25 % počas prvých 36 kalendárnych mesiacov  počnúc mesiacom prvej evidencie vozidla
• 20 % počas nasledujúcich 36 kalendárnych mesiacov
• 15 % počas nasledujúcich ďalších 36 kalendárnych mesiacov

Keďže prvá evidencia vozidla bola 5.3.2011 a počnúc dňom 5.3.2017 je vozidlo v evidencii viac ako 6 rokov tak sa uplatňuje ročná sadzba dane 115 Eur znížená o 15 %, t.j. 97,75 Eur.

Zákon č. 361/2014 Z.z. o dani z motorových vozidiel (ďalej len „zákon“) viaže vznik daňovej povinnosti na mesiac, v ktorom boli splnené rozhodujúce skutočnosti podľa § 2 ods. 1, ak odseky 4 a 5 neustanovujú inak. V našom prípade sa ročná sadzba dane prepočíta na mesiace používania vozidla v roku 2017 čo je od marca do decembra 2017, teda 10 mesiacov.Výsledná znížená ročná sadzba dane  je 97,75/12*10 mesiacov=81,45 Eur.

Daňová povinnosť zaniká posledným dňom mesiaca, v ktorom došlo k

1. vyradeniu alebo dočasnému vyradeniu vozidla z evidencie,
2. ukončeniu alebo prerušeniu podnikania,
3. zániku daňovníka bez likvidácie
4. zmene držiteľa vozidla
5. ukončeniu použitia vozidla daňovníkom podľa § 3 písm. c) až e).

Veľmi dôležité je vedieť, že vznik a zánik daňovej povinnosti uvedie daňovník v daňovom priznaní, okrem daňovníka, ktorým je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je zamestnávateľom a vypláca zamestnancovi cestovné náhrady za použitie vozidla, ktoré sa nepoužíva na podnikanie.

Veríme, že náš príspevok vám pomôže vypočítať daňovú povinnosť nielen rýchlo ale aj správne. V prípade, že chcete vedieť viac neváhajte nás kontaktovať na info@percon.sk

The post Daň z motorových vozidiel – vznik a zánik daňovej povinnosti first appeared on Percon Consulting.

Predmet zmluvy– treba vždy špecifikovať predmet plnenia zmluvy. V praxi sa veľakrát zovšeobecňuje rozsah poskytovaných služieb čo nie je dobré. Ak obe strany podpíšu zmluvu kde predmet plnenia je definovaný ako „účtovne služby“ alebo „vedenie účtovníctva“ tak pomyselný rozsah takýchto služieb nemá hranice a zodpovednosť . Je tam všetko ale aj nič.

Takže ak príde k bodu termínu plnenia predmetu zmluvy tak je veľmi ťažké až nemožné skontrolovať aké konkrétne služby boli vykonané a či dané služby mali byť ozaj vykonávané.

Príklad :Namiesto „účtovné služby mesačne“ treba uviesť:

1. Predkontácia dokladov od …….(dať mesiac a rok- teda od 05/2017)
   1. Pokladňa
   2. Banka
   3. Interné doklady
   4. Faktúry prijaté/odoslané
2. Zhotovovanie daňových priznaní od …(dať mesiac a rok- teda od 05/2017)…..
   1. Cestná daň
   2. DPH
   3. DPPO/DPFO (jedno alebo druhé)

Poznámka: Z dôvodu rozmanitosti podnikateľských činností nie je možné uviesť kompletný  zoznam položiek

Cena – stanovuje sa mesačný paušál alebo cena za jednotlivé úkony ( 100 Eur /mesiac   alebo 50 centov za jeden účtovný zápis alebo 25 Eur za daňové priznanie.  V praxi sa uvádza aj naviazanie ceny na infláciu (napr. 2% nárast inflácie spôsobí zvýšenie ceny služieb o 2% ).

Termín plnenia – tu je podstatné definovať frekvenciu kedy, prípadne koľkokrát sa určitá činnosť bude vykonávať.

Príklad

… daňové priznanie k DPH zhotoví externá firma  do 20.dňa nasledujúceho po mesiaci, ktorého sa týka ….

Doba trvania zmluvy  – spravidla sa uvádza doba určitá. Je to vec dohody.

Miesto a spôsob plnenia – tu sa rieši kde pracovníci externej účtovníckej firmy budú účtovať- či v priestoroch klienta alebo účtovníckej firmy. Dôležité je spomenúť o koľko pracovníkov pôjde.

Fakturácia – treba uviesť  lehotu splatnosti a či fakturácia bude prebiehať na etapy alebo jednorázovo.

Príklad

Ak cena napr. za služby je 5000 Eur/mesiac tak treba uviesť či fakturácia bude 2xmesačne a to 2x 2500 Eur alebo 1x mesačne a to 5000 Eur.

Spôsob platenia – hotovosť alebo prevodom. Pri platbe v hotovosti treba rešpektovať príslušné ustanovenia zákona č. 394/2012 Z. z. o obmedzení platieb v hotovosti.

Povinnosti klienta – klient musí predkladať všetky podklady pre vykonávanie činností dohodnutých v predmete zmluvy ( a samozrejme, že na všetkých podkladoch musia byť číselné údaje správne a úplné).

Povinnosti účtovníckej firmy – firma musí spracovať zverenú agendu v zmysle aktuálnej legislatívy.

Ak vás článok zaujal a chcete vedieť viac, napíšte na info@percon.sk

Autor: Martin Čimo MBA

The post Náležitosti zmluvy o externom vedení účtovníctva first appeared on Percon Consulting.

SZČO

SZČO je v zmysle § 5 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v z.n.p. fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo trvanie povinného poistenia a povinného dôchodkového poistenia dosahavala príjmy podľa § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3. Toto sa netýka fyzickej osoby ( ďalej len „FO“), ktorá podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonáva osobnú asistenciu FO s ťažkým zdravotným postihnutím.

Dôležitá je skutočnosť, že podľa zákona o sociálnom poistení (ďalej len „ZSP“) nie automaticky sa každá FO, ktorá je registrovaná na daňovom úrade považuje za SZČO. A to aj v tom prípade, ak ma pridelené DIČ.

Druhy poistenia

SZČO platí tieto druhy poistení:
– Poistenie na nemocenské poistenie ( ak je SZČO povinne nemocensky poistená)
– Poistenie na starobné poistenie ( ak je SZČO povinne dôchodkovo poistená)
– Invalidné poistenie ( ak je SZČO povinne dôchodkovo poistená)
– Poistenie do rezervného fondu solidarity ( ak je SZČO povinne dôchodkovo poistená)

Sadzby poistného

Za júl 2016 platí SZČO poistné v lehote splatnosti poistného. Táto lehota je nejneskôr do 8.8.2016

The post Odvody SZČO do Sociálnej poisťovne od 1.7.2016 first appeared on Percon Consulting.

Právna úprava

Ustanovenie § 33 zákona č. 595/2003 ZDP špecifikuje, za akých podmienok si rodič môže uplatniť daňové zvýhodnenie formou daňového bonusu.

K tomu, aby sa tak stalo treba spĺňať tieto podmienky:

– daňovník mal aktívne zdaniteľné príjmy podľa § 5 ZDP aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy (alebo mal zdaniteľné príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy) a
– vykázal čiastkový základ dane z týchto príjmov ( nie stratu pri príjmoch podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP)

Sumu minimálnej mzdy pre zamestnanca, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou ustanovuje vláda SR svojim nariadením. Konkrétne na rok 2016 je ustanovená minimálna mzda 405 Eur za mesiac ( nariadenie vlády SR č. 279/2015 Z.z. ). 

Zdaniteľný príjem a jeho význam

Zdaniteľný príjem je jedna z podmienok, kedy daňový bonus možno uplatniť.

V praxi sa tretávame s tým, čo všetko spadá pod zdaniteľný príjem. Odpoveďou je § 2 písm. h) ZDP, ktorý hovorí, že ide o taký príjem, ktorý je:
– predmetom dane a zároveň
– nie je od dane oslobodený podľa ZDP alebo medzinárodnej zmluvy

Zamestnanci musia mať na zreteli, že ich zdaniteľný príjem je brutto príjem , t.j. príjem pred znížením o poistné a daň, resp. preddavok ( je úplne jedno, či príjmy zo závislej činnosti plynú z pracovného pomeru alebo alebo ide o odmeny z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru ).

Príklad:

Daňovník Peter Pekný počas roka pracoval a niektoré mesiace bol práceneschopný. Daňovník v prípade, že je práce neschopný iba desať dní dostáva náhradu príjmu podľa zákona č. 462/2003 Z.z. v z.n.p.. Po 10 dňoch (teda počnúc jedenástym tym dňom) poberá nemocenské, ktoré predstavuje príjem od dane oslobodený. V prípade, že počas mesiacov poberal príjem nižší ako 190 Eur ( táto suma predstavuje minimálny mesačný príjem podľa § 5 ZDP ako podmienka pre uplatnenie si nároku na daňový bonus) tak nemá nárok na daňový bonus. Nárok na daňový bonus by mal iba v prípade, ak celoročnú výška zdaniteľných príjmov za rok 2015 by mal aspoň 2 310 Eur.

Viac o daňovom bonuse Vám radi vysvetlíme na našich kurzoch.

Tešíme sa na Vás!

The post Daňový bonus v roku 2016 first appeared on Percon Consulting.

Právna úprava pred uvedením daňovej licencie do praxe podmieňovala platenie daní iba v prípade, ak firma vytvorí účtovný zisk. Následnou  úpravou účtovného zisku podľa daňových pravidiel  na daňový zisk sa  docielil tzv. základ dane. Základ dane nám slúži ako číselný údaj, z ktorého vieme vyrátať daň.

Príklad: Firma vyčíslila podľa daňových pravidiel základ dane 10 000 Eur. Akú daň z príjmov právnickej osoby bude platiť?

Odpoveď:   V prípade, že sadzba dane je 22% ( sadzba sa môže meniť) tak vypočítaná daň je 2 200 Eur, ktorú treba zaplatiť v termíne na podanie daňového priznania.

Príklad: Firma mala za zdaňovacie obdobie výnosy 10 000 Eur a náklady 12 000 Eur (pre zjednodušenie neberieme do úvahy umorovanie daňovej straty,odpočítanie úľav a daň zaplatenú v zahraničí). Aká daň z príjmov právnickej osoby sa bude platiť?

Odpoveď:   Pred uvedením inšitútu minimálnej dane (daňovej licencie) do legislatívnej praxe by firma platila NULOVÚ daň. ALE keďže nulová daň nikdy nezapláta diery v štátnom rozpočte (tých dier je vždy veľa) , bolo treba vymyslieť niečo nové, čo tu ešte nebolo. Návodom ako dostať dane aj zo stratových firiem bolo zavedenie daňovej licencie, ktorá sa u našich susedov v zahraničí osvedčila.

Život s daňovou licenciou

Pri výpočte výšky daňovej licencie treba posúdiť dva aspekty, a to:
– či daňovník je platiteľom dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“)
– aká je výška dosiahnutého obratu za kalendárny rok (prípadne hospodársky rok)

Tu je dôležité spomenúť, že pri ročnom obrate viac ako 500 000 €  je daňová licencia 2 880 € a je jedno či daňovník je platiteľom DPH alebo nie.Podmienky, za akých môže daňovník znížiť daňovú licenciu na polovicu rieši § 46b ods. 3 ZDP.

Daňová licencia sa dokonca nemusí platiť vôbec v prípade ak daňovník spĺňa podmienky v § 46b ods. 7 ZDP.Novinkou oproti 2014 je skutočnosť, že neplatenie daňovej licencie už pri podaní daňového priznania za rok 2015 sa rozširuje aj na:

– pozemkové spoločenstvo ak dosahuje len príjmy podľa § 19 ods. 1 a 2 zákona o pozemkových spoločenstvách a obrat nepresiahne 10 000 € (tieto dve podmienky musia byť splnené súčasne)

– daňovníka, ktorý podal návrh na zrušenie bez likvidácie podľa § 68 ods. 6 Obchodného zákonníka

Viac o daňovej licencii Vám radi vysvetlíme  na našich kurzoch.

Tešíme sa na Vás !

The post Daňová licencia 2015 first appeared on Percon Consulting.